Hnojenie v balkónovej záhradke

Jednou z nevýhod pestovania v nádobách je skutočnosť, že pri obmedzenom množstve zeminy v kvetináči či inej pestovateľskej nádobe, rastlinka veľmi rýchlo vyčerpá "štartovaciu" dávku živín zo substrátu, do ktorého bola posadená. Narozdiel od voľnej pôdy, kde sa vďaka veľkému objemu zeme (a iným procesom) živiny uvoľňujú postupne. Takže k povinnosti pravidelne zalievať pribúda ďalšia, pravidelne hnojiť. Ako teda hnojiť, aby bolo všetkého akurát? 

Na trhu existuje obrovská škála hnojív, ktorá dáva obrovské možnosti výberu každému pestovateľovi. Tekuté, suché, tyčinkové... Od univerzálnych, až po špecializované, napr. na plodovú zeleninu či bobuľové ovocie. Tak isto máme možnosť vybrať si zo skupiny syntetických alebo prírodných (povolené aj v ekologickom poľnohospodárstve) hnojív. Ako prívrženec súladu s prírodou sa rozhodne prihováram za druhú variantu. Keďže syntetické hnojivá sú zdrojom predovšetkým trochu minerálov - dusíka, draslíka a fosforu, pri nesprávnom postupe existuje oveľa väčšie riziko "predávkovania" rastlín, čo sa pochopiteľne odrazí na nadbytku dusičnanov v plodoch zeleniny/ovocia. A to je presne ten faktor, ktorý vyčítame priemyselne pestovanej zelenine. Druhou vecou, na ktorú by sme mali myslieť, je skutočnosť, že škála minerálov, ktorú potrebuje rastlina pre svoju existenciu, je oveľa väčšia, než tieto tri spomenuté. Tie oveľa ľahšie získa z prírodných kompozícií. Toto vysvetlenie je, pochopiteľne, veľmi zjednodušené. Či už si zvolíme z kúpnych hnojív prírodné alebo syntetické, je potrebné dodržiavať pokyny výrobcu o časovom odstupe medzi aplikáciam. 

Existuje aj niekoľko možností, ako si vyrobiť hnojivo svojpomocne: 

1. škrupiny z domácich vajec: 

Vďaka vysokému obsahu vápnika sú vhodným hnojivom pre paradajky, papriky a jahody. Postupujeme nasledovne: surové škrupiny umyjeme vo vode, vysušíme a rozdrvíme nadrobno. Prášok zapracujeme do pôdy pred presadením priesad koncom jari. 

2. výluh zo žihľavy: 

Lacné a veľmi účinné hnojivo, ktoré navyše posilňuje odolnosť rastlín voči škodcom a plesňovým chorobám. Najlepšiu účinnosť dosiahneme použitím mladých výhonkov. Nálev si môžeme pripraviť dvoma cestami: prvou je pripraviť silný žihľavovým čaj, ktorý po vychladení používame ako postrek aj ako zálievku. Druhou cestou je príprava takzvaného zákvasu. Do vedra so studenou vodou vložíme nadzemné časti žihľavy, prikryjeme a necháme na slnečnom mieste niekoľko dní kvasiť. Taktiež používame ako postrek aj ako zálievku. Ide o podstatne účinnejšiu metódu ako je čajový výluh. Má však jednu obrovskú nevýhodu - nevábny zápach. Túto formu hnojenia používam len na záhradke, keďže na balkóne by ma táto "vôňa" prenasledovala celý deň, nehovoriac o sťažnostiach susedov :-)

3. vermikompostér: 

Toto je niečo pre odvážnych. Podstatou tejto metódy je chov špecializovanej odrody kalifornských dážďoviek, ktoré pretvárajú organické kuchynské zvyšky na vysokokvalitný kompost. Kto má záujem vedieť viac, informácie sú dostupné napríklad tu: 

http://udrzatelne.sk/ako-vyrobit-vermikomposter

4. trus od bytových králikov: 

Dobrá správa pre všetkých chovateľov zajačikov :-) od teraz budete vedieť, ako efektívne naložiť s "produkciou" Vašich chlpatých priateľov. Zapracovať do zeminy v kvetníkoch a radosť z úrody je zaručená. 

5. Mul z akváriového filtra: 

Obdobná radosť pre akvaristov. Pri obligátnom čistení vylejete mul nie do toalety, ale do rastliniek na balkóne. Tomu hovorím efektívna recyklácia :-)

6. zapracovanie organických zvyškov z kuchyne do pôdy.

Prajem veľa pestovateľských úspechov!